KOSTOL SV. JURAJA

Medzi pamätihodnosti Farnosti Muráň patria najmä tri národné kultúrne pamiatky: r. k. Kostol sv. Juraja (1893), v ňom umiestnený historický organ C. L. Wegensteina (1896) a budova bývalej fary (1810), dnešné múzeum. Do pozornosti možno dať aj miestny cintorín, kde sú pochované viaceré kňazské osobnosti. 

Veža kostola s ihlanovitou strechou dosahuje výšku 50 m, dlhý je 36 m a široký 11 m. Je to neogotická jednoloďová stavba s mnohouholníkovým uzáverom presbytéria, ktoré je zaklenuté plytkou neogotickou sieťovou klenbou. Vľavo od presbytéria je sakristia, vpravo oratórium. Hlavná loď je zaklenutá piatimi poľami krížovej klenby. Fasáda kostola je hladká, s mohutnými opornými piliermi, ktoré umocňujú dojem majestátnosti stavby. Podobne vysoké vitrážové okná zakončené lomeným oblúkom, v symbolickom počte dvanásť.

História súčasného kostola

So stavbou sa začalo v r. 1879 zrúcaním 120-ročného vlhkého kamenného kostola. Ten už ani kapacitne nepostačoval, keďže Muráň mal v tom čase vyše 1200 obyvateľov. Na jeho mieste pomaly rástla nová monumentálna stavba podľa plánu architekta Neumanna z Viedne, financovaná Coburgovcami. Ukončená bola v roku 1893. Muránski farníci sa na nej podieľali pomocnými prácami, ako dovážaním stavebného materiálu či pálením tehál v  miestnej tehelni. Počas výstavby chrámu sa bohoslužby konali v provizórnom drevenom kostole na námestí blízko studne. Na tom mieste potom dlho stál pamätný kríž. Keďže sa však stával terčom podgurážených návštevníkov krčmy z druhej strany cesty, pán farár Anton Macák, pôsobiaci v Muráni v rokoch 1952-1972, ho dal premiestniť na cintorín.

V období počas stavby kostola bol muránskym farárom Jozef Horváth (1842-1893). Interiér však zariaďoval už Ján Barilla (1893-1904), po ktorom sa nám zachoval vzácny rukopis Historia ecclesiae novae et domus parochi - História nového kostola a fary. Poskytol nám cenné informácie. Sú svedectvom o veľkorysosti kniežaťa Filipa, celým menom Ferdinand Philipp Maria August Rafael von Sachsen-Coburg-Gotha (1844-1921) a jeho mladšieho brata Ferdinanda Maximiliana Karla Leopolda Mariu von Sachsen-Coburg-Gotha (1861-1948), ktorý bol v rokoch 1887-1908 kniežaťom a od r. 1908-1918 cárom Bulharska, avšak srdcom bol Slovák.

Z rukopisu Jána Barillu sa dozvedáme, že z Podkriváňa bol za muránskeho farára menovaný jeho výsosťou kniežaťom Filipom a  uvedený biskupom Jurajom Schopperom v apríli 1893. V máji sa presťahoval na muránsku faru a v júli začal s vnútornými prácami v novopostavenom kostole. Štyria umeleckí stavbári z Viedne najprv priestor vydláždili keramickou dlažbou za 1600 Forintov. (Pozn. prekl.: vtedajší 1 Ft = približne10 €)  Hlavný oltár za 1700 Ft a kazateľnica za 860 Ft boli postavené v auguste 1893. Zhotovili ich v dielni viedenského umeleckého stolára Karla Rogenhofera, rovnako ako spovednicu a nábytok do sakristie. Organ v cene 1600 Ft z dielne viedenského umeleckého organára Jána Kaufmanna bol postavený v septembri 1893. Zakúpili sa aj liturgické rúcha a predmety.

Takto vybavený kostol bol posvätený v nedeľu 8. októbra 1893 prepoštom Petrom Vrbjarom, farárom z Jelšavy (pôvodom z Muráňa). V roku 1894 boli posvätené ďalšie predmety, ktoré poskytol kniežací dvor: svietniky na oltár, večné svetlo, nástenné stojany na sviece, baldachýn a tabernákulum. Vedľajší oltár Panny Márie z dielne Júliusa Fuchsmanna stál 437 Ft a dala ho postaviť vdova po Petrovi Vrbjarovi. Začiatkom roku 1895 boli zavesené dva krištáľové lustre v hodnote 385 Ft, vyrobené vo Viedni, a osadené vežové hodiny, rovnako dar kniežaťa Filipa. Stavba kostola zaokrúhlene činila 95.000 Forintov vďaka štedrosti kniežaťa Filipa Coburga a nadácie grófa Jána Koháryho.

Presne dva roky po posviacke kostol vyhorel 😢

„S krvácajúcim srdcom beriem pero do ruky, aby som napísal na papier nasledujúcu smutnú udalosť. V nočných hodinách o 10.45 zo dňa 7. októbra na 8. október roku Pána 1895 som bol zo sna prebudený Martinom Franczlakom, ktorý bol na nočnej stráži a búchal mi na okno. Od neho som dostal tú strašnú správu, že vnútri v kostole horí. Odovzdal som mu kľúče od kostola, rýchlo som si obliekol plášť a bežal som ku kostolu, kde práve v tej chvíli vyšľahli plamene cez dvere. Strecha a horná časť kostola ešte nehoreli. Keď som vbehol do dymom zaplneného kostola, s krvácajúcim srdcom som zbadal, že organ je v plameňoch. Z otvorených dverí sa valil dym. Oheň sa chytil veže a strechy. Približne do druhej po polnoci trvalo besnenie ohňa. Organ ľahol popolom, tiež vnútro veže a strecha kostola. Vnútro kostola bolo čierne od popola a dymu. Príčina vzniku požiaru je neznáma. Avšak ľudia, ktorí boli v ten večer na chóre tvrdia, že kantor pri večernej omši o 18.00 umiestnil horiace sviečky okrem miest na to určených aj ku pedálom organa. Na tieto dve sviečky sa zabudlo, neboli zhasené a po určitom čase od nich vzplanul požiar a pohltil organ a následne celý kostol. Ja sa ale domnievam, že na vine je ten človek, ktorý pomáhal pri stláčaní mechov organa. Tento človek, menom Ondrej Fiťma si zapálil zakaždým aj v kostole a na uhasenie fajčiva alebo zapálenej zápalky mal pripravenú krabicu s navlhčenými pilinami. Tá sa časom vysušila, on tie piliny nenavlhčil, počas omše tam vložil niečo horľavé, čo tlelo, neskôr začalo horieť, chytilo sa drevo na chóre, neskôr organ a požiar sa dostal do veže cez dvere vedúce z chóru do veže“ - čítame v rukopise J. Barillu.

Rekonštrukcia po požiari

Zvony sa roztavili, nové vyrobil Anton Novotný z Temešváru. Prvýkrát sa v Muráni rozozvučali 15. januára 1896, žiaľ, nie na dlho. Najväčší z nich (s tonáciou F), zasvätený úcte k sv. Jánovi Nepomuckému, vážil 703 kg. Druhý (in A) mal 365 kg a bol venovaný pamiatke jeho výsosti Filipa. Tretí zvon, 200 kilogramový (in C) bol určený na počesť sv. Juraja. Štvrtý, s hmotnosťou 25 kg (in Cis), ku cti Panny Márie sa používal, keď niekto zomrel, aby jeho duša bola zverená pod jej ochranu. Zvony stáli 2480 Ft a vážili spolu 1289 kg. Z vežových hodín ostal len ciferník a rúčky. Nové hodiny, vďaka štedrosti kniežaťa Filipa, boli spojazdnené na poludnie 18. októbra 1900. Tesár a murár Martin Szilvássy začal so stavbou strechy 27. októbra 1895 a ukončil ju 1. decembra. Na kostolnú strechu sa použili šindle, 67000 kusov. Oprava interiéru kostola sa realizovala v auguste a septembri 1896. Murári a tesári postavili lešenie, odstránili vrstvy popola, na stenu sa dvakrát nanášalo vápno. Vymaľovania interiéru kostola sa ujal rožňavský maliar Július Ádám (1862-1942). Zhotovili a osadili sa aj nové kostolné dvojkrídlové dvere.

Nový organ zhotovil v Temešvári pán Wegenstein a v kostole bol postavený za 7 dní, od 17. do 23. septembra 1896 samotným majstrom a jeho dvoma spolupracovníkmi. Stál spolu s dopravou a prácou 1440 Ft. K rukopisu J. Barillu doplňme, že ide o neogotický organ z dielne Carla Leopolda Wegensteina (1858-1937), ktorý je najstarší z 10 historických organov postavených na strednom Slovensku týmto rakúsko-rumunským organárom. Zaujímavosťou je, že pôvodne bol pre Muráň navrhnutý veľký dvojmanuálový organ, napokon kvôli finančnému vyčerpaniu farnosti po stavbe a bezprostrednej obnove kostola po požiari realizovali stavbu jednomanuálového nástroja. Žiaľ, ani jeho píšťaly neslúžili svojmu účelu dlho, len do Prvej svetovej vojny.  Viac na podstránke PAMÄTIHODNOSTI venovanej organu.

Ferdinand Coburg, Filipov mladší brat, venoval pre muránsky kostol dve
vitrážové okná, na ktorých je zvečnený aj latinský text darovacej listiny.

Ľavé okno vyobrazuje sv. Ľudovíta, francúzskeho kráľa  s pôvodným erbom rodu Bourbonovcov a so štátnym erbom Bulharska. Pravé sv. Ferdinanda, aragónskeho kráľa, ktorý bol patrónom Ferdinanda Coburga, s veľkým erbom kniežatstva Saska-Coburg-Gothy a s erbom kráľovskej Orleánskej rodiny. Zaujímavosťou je, že tvár sv. Ferdinanda má podobizeň Ferdinanda Coburga a tvár sv. Ľudovíta podobu jeho matky Klementíny Orleánskej. Vitráže boli založené 23. augusta 1903, darovaciu listinu podpísal
Ferdinand I., panovník Bulharska.

Ďalšie rany pre kostol  

Ako sme naznačili, počas Prvej svetovej vojny boli zvony spolu s mosadznými píšťalami organa zrekvirované, teda úradne zhabané. Zachoval sa len najmenší zvon, umieračik, na ktorom je dodnes viditeľný reliéf  Madony s Dieťaťom a nápis: „Vlastníctvo muránskeho rímskokatolíckeho kostola 1895. Odlial Anton Novotný. Temešvár.“

Nové zvony, zaobstarané šesť rokov po vojne, sa odlišujú ozdobnými prvkami a sú označené lejárskym erbom s nápisom: „Jar. Bělohoubek, Hradec Králové“. Najväčší z nich - s reliéfmi kríža a Svätej Rodiny - nesie zvolanie: „Za slávu Božiu a pokoj!“ a dokumentačný text: „Milodar veriacich v Muráňu za času farára Jozefa Láng R. P. 1924.“ O niečo menší zvon Anton, s podobizňou tohto   svätca a mocného orodovníka, zvečňuje prosbu: „Od moru, hladu a vojny vysloboď nás, Pane!“ Na druhej strane je poznámka, že ide o milodar veriacich z Ameriky a Juraja Sojáka. Na najmenšom z trojice nových zvonov, s pôsobivým vyobrazením sv. Juraja, ako sedí na koni a bojuje s drakom, môžeme čítať ešte pôsobivejší odkaz: „Vojna vzala, láska dala!“ Čo vyjadruje, že je milodarom veriacich. Organové píšťaly boli doplnené až v r. 1931. Vyrobila ich firma J. Guna z Prešova.

Zo slávnosti posvätenia zvonov 24. apríla 1924, v deň odpustovej  slávnosti sv. Juraja farárom Jozefom Langom, sa zachovala zaujímavá fotografia.   

Aj Druhá svetová vojna zanechala pečať na muránskom kostole. V roku 1945 po prechode frontu zostali poškodené veža kostola, strecha i omietka. Vyžadovali si väčšiu opravu. Tá sa konala postupne v r. 1957 a 1968 za pôsobenia Antona Macáka (1952-1972). Stála 200 000 Kčs a bola realizovaná za podpory štátu a zo zbierky miestnych obyvateľov. Obnovený kostol posvätil rožňavský biskup Robert Pobožný 10. novembra 1968.       

Ostatné opravy strechy a omietky na kostole sv. Juraja v Muráni sa vďaka finančnej podpore z nadácie Kirche in Not realizovali v rokoch 2001 a 2005, keď bol muránskym farárom Jozef Brandys a následne Grzegorz Rydzewski.

Nadmerná vlhkosť v dôsledku spodnej a dažďovej vody, ktorá nemá dostatočný spád na odtekanie po postavení novej fary, ďalej nedostatočné vetranie po zdvojení okien, ale aj náter vnútorného sokla, toto všetko sa už dlho deštrukčne podpisuje pod stav kostola. Vidieť to na pilieroch v exteriéri aj interiéri, kde vlhkosť necháva fľaky v stále vyššej výške, ale aj pri pohľade na klenbu, kde už pleseň vytvára svoje maľby. Dosvedčuje to vydutá dlažba, opadaná omietka na fasáde i vertikálna prasklina v múre. Aj aktuálny stav organa pre deštrkučný vplyv extrémnych podmienok je alarmujúci. Obe národnékultúrne pamiatky čoraz naliehavejšie volajú o pomoc. CHýbajú  nielen peniaze, ale aj ľudský potenciál.  Ak môžte, podporte aktivity Pamätníkov Antona Macáka, o. z. zamerané na tento účel: SK27 0200 0000 0046 4982 7254. ĎAKUJEME!